Koncovku -a najú prídavné mená. Prídavné mená sa vzťahujú k podstatným menám a označujú vlastnosť. Odpovedá sa nimi na otázku "aký?" a skloňujú sa (aj v slovenčine, aj v Esperante) ako postatné meno, ktoré určujú.
Koncovku -e majú príslovky. Príslovky upresňujú význam slovies, prídavných mien a iných prísloviek vyjadrením spôsobu, miesta, okolnosti atď.; dá sa nimi odpovedať na otázky "kde?", "ako?", "kedy?".
Rozdiel medzi prídavným menom a príslovkou je ten, že prídavné meno sa môže vzťahovať len k podstatnému menu (alebo súčasne k podstatnému menu a k slovesu), kým príslovka sa k podstatnému menu vzťahovať NEMÔŽE!
Ŝia rakonto estas interesa. - Jej rozprávanie je zaujímavé.
Ŝi rakontas interese. - Rozpráva zaujímavo.
Tio estas bona. - To je dobré.
Estas bone. - (To) je dobre.
La ĉambro estas varma. - Izba je teplá.
En la ĉambro estas varme. - V izbe je teplo.
La koloro de ŝiaj haroj estas bela. - Farba jej vlasov je pekná.
Ĉi tie estas tre bele. - Tu je veľmi pekne.
Somere estis tre varma vetero. - V lete bolo veľmi teplé počasie.
Lia amiko estas tute prava. - Jeho priateľ má úplnú pravdu (doslova: je celkom "pravdivý").